• Šikanovanie a kyberšikanovanie

      •  
        Základným princípom našej školy je: „Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách!“
         
        Často deti hovoria, že takéto správanie je v poriadku, že sa to môže, že to tak má byť.
        To nie je pravda!
        Nikomu, ani Tebe, nesmie nikto ubližovať, trápiť Ťa a zraňovať!


        Mal by si vedieť, že podobné problémy má mnoho detí. Mali ich aj mnohí známi ľudia. V detstve bol šikanovaný napr. Tom Cruise, Rihanna, Lady Gaga, Eminem, Justin Timberlake a mnohí ďalší. Zo Slovenska napr. spevák Robo Papp či Adela Vinczeová rod. Banášová. Každý z nich sa týchto problémov po čase zbavil a nezabránilo im to dosiahnuť úspech v ďalšom živote.
        Šikanovanie upravuje Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach, ktorá upravuje aj kyberšikanovanie.

         

        Čo je šikanovanie

        Šikanovaním sa rozumie správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka alebo úmyselný spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť.

        Podstatou šikanovania je najmä:

        •  úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky,
        •  agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,
        •  prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou.

         

        Šikanovanie sa môže prejaviť:

        •  v priamej forme najmä fyzickými útokmi, urážaním, nadávkami, posmechom, zosmiešnením, príkazmi agresora vykonať určitú vec proti vôli obete, odcudzením veci, vyhrážaním, zastrašovaním, vydieraním, zneužitím osobných údajov, fotografií, šírením nepravdivých informácií alebo kyberšikanovaním alebo
        •  v nepriamej forme, najmä prehliadaním, ignorovaním, zámerným vyčleňovaním z kolektívu alebo nedobrovoľným vystavovaním agresívnym situáciám.

         

        Čo je Kyberšikanovanie

        Kyberšikanovanie je priama forma šikanovania, pri ktorej ide o zneužitie informačno-komunikačných technológií (najmä telefónu, tabletu, internetu a sociálnych sietí) na úmyselné ohrozenie, ublíženie alebo zastrašovanie, pričom sa často vyskytuje v spojení s inými formami šikanovania.

        Kyberšikanovanie má najčastejšie tieto znaky:

        a) sociálna prevaha alebo psychická prevaha agresora, nie je nutná fyzická prevaha,
        b) agresor vystupuje často anonymne,
        c) útok nevyžaduje fyzický kontakt agresora a obete,
        d) agresor spravidla nevidí priamu emocionálnu reakciu obete na útok s ohľadom na anonymitu a odstup, ktoré informačno-komunikačné technológie umožňujú,
        e) útoky sa šíria prostredníctvom internetu podstatne rýchlejšie ako inými spôsobmi,
        f) útoky sú prístupné veľkému množstvu osôb,
        g) agresor je schopný uskutočniť útok z rôznych miest,
        h) útoky môžu mať dlhšie trvanie v čase,
        i) obeť nemusí o napadnutí dlhšiu dobu vedieť,
        j) obeť nemusí byť schopná identifikovať agresora,
        k) zverejnené informácie, fotografie a audiozáznamy a videozáznamy môže byť náročné odstrániť z internetu.

        Šikanovanie môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu alebo priestupku (podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona). Skutočnosť, že fyzická osoba nie je trestne zodpovedná z dôvodu nízkeho veku nie je prekážkou na podanie žaloby vo veci náhrady škody, ktorú žiak spôsobil na majetku alebo vo veci náhrady ujmy, ktorú žiak spôsobil na zdraví. Zákonný zástupca žiaka a žiak zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne.

        Žiak, ktorý je agresorom, môže byť trestne stíhaný najmä za trestný čin (upravený v jednotlivých paragrafoch v trestnom zákone):
        a) ublíženia na zdraví,
        b) obmedzovania osobnej slobody,
        c) lúpeže,
        d) vydierania,
        e) hrubého nátlaku,
        f) nátlaku,
        g) porušovania domovej slobody,
        h) sexuálneho násilia,
        i) sexuálneho zneužívania,
        j) krádeže,
        k) neoprávneného užívania cudzej veci,
        l) poškodzovania cudzej veci,
        m) nebezpečného vyhrážania sa,
        n) nebezpečného prenasledovania,
        o) výroby detskej pornografie,
        p) rozširovania detskej pornografie,
        q) prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení,
        r) ohovárania.

         

        Ako sa môžeš brániť?

        Ak nezostaneš so svojím problémom sám, ak naberieš odvahu a povieš to niekomu dospelému,
        určite Ti pomôže problém riešiť a Tvoj život sa opäť vráti do normálnych koľají.
         
        •  Keď do Teba niekto zapára, nedaj sa vyprovokovať ani vystrašiť, aj keď sú viacerí.
        •  Môžeš im povedať, aby vypadli, kričať „NIE“ alebo utekať preč. Ale musíš to urobiť nahnevane a hneď odísť.
        •  Keď máš ísť okolo tých, ktorí Ťa bijú, berú Ti veci, nechodievaj sám. Počkaj na nejakú skupinku a pridaj sa k nim, aj keď ich vôbec nepoznáš.
        •  Vyhýbaj sa miestam, kde by Ťa mohol niekto zbiť, zobrať Ti niečo alebo Ťa inak trápiť.
        •  Keď nemáš kamarátov, skús si ich nájsť. Možno má niekto v Tvojom okolí rovnaké problémy ako Ty. Skús sa s ním spojiť.
        •  Zaznamenávaj si všetko, čo Ti robia, kedy, kde a kto Ti čo urobil a povedal.
        •  Povedz o svojich problémoch rodičom a požiadaj ich o radu. Ty ich pomoc a podporu potrebuješ a oni sa určite budú snažiť pomôcť Ti.
        •  Keď sa to týka školy, skús nájsť dôveryhodnú pani učiteľku, výchovnú poradkyňu alebo aspoň spolužiaka, ktorému sa zdôveríš.
        •  Keď si myslíš, že sa nemôžeš zdôveriť nikomu, nie je to pravda, zavolaj napr. na linku dôvery, alebo existujú aj rôzne internetové poradne,
          ako napr. www.ipcko.sk

         

        Pomoc, keď nevieš ako ďalej a cítiš sa beznádejne nájdeš v časti kontakty a pomoc v núdzi.

         

        Pamätaj si!

        •  Ak si obeťou šikanovania, musíš to čím skôr oznámiť dôveryhodným dospelým a chrániť sa!
        •  Ak je šikanovaný niektorý Tvoj spolužiak, nie je správne schvaľovať agresívne správanie spolužiakov.
        •  Nie je správne ani odsudzovať niekoho, kto je iný, možno menej sympatický, slabší, má iné názory a záujmy, má nejaký fyzický, či iný  handikep.
        •  Nie je správne mlčať, keď cítiš nespravodlivosť, nečestnosť, ponižovanie druhých.
        •  Nie je správne nechať sa ovplyvniť alebo presvedčiť agresormi, aby si mlčal.
        •  Nie je správne nečinne sa prizerať, alebo byť ľahostajný, keď sa staneš svedkom šikanovania. Hovorí sa o „žalovaní“ ako keby to bolo niečo nemiestne a nedôstojné. Keď niekto ohlási šikanovanie, vôbec to neznamená, že je slaboch. Naopak, dokazuje to, že sa nebojí a že má dosť sebavedomia , aby sa šikanovať nenechal.
        •  Ak vieš, že je v Tvojom okolí niekto šikanovaný, povedz to rodičom, triednej učiteľke, koordinátorovi prevencie, alebo niekomu dospelému, komu dôveruješ.
        •  

        Čo robiť, keď si svedkom toho, že Tvojho kamaráta v škole šikanujú?

        •  zájdi za učiteľom, ktorému dôveruješ, a povedz mu, čo si videl,
        •  porozprávaj sa s kamarátom, ktorý je obeťou šikanovania, podpor jeho sebavedomie,
        •  ponúkni mu pomoc, napríklad že spolu s ním zájdeš za učiteľom a potvrdíš, že ho naozaj šikanujú,
        •  rátaj však s tým, že sa bude báť a nebude chcieť o ničom hovoriť, napriek tomu to za pokus stojí,
        •  pokús sa šikovne a nenápadne zistiť, ako dlho šikanovanie trvá a kto všetko je na škole obeťou,
        •  pokiaľ je takých detí viac, je nádej, že sa rodičia spoja a spoločne niečo dosiahnu,
        •  nájdi dospelého spojenca – učiteľa, rodičov Tvojich, či kamarátových, staršieho súrodenca,
        •  v každej škole je výchovný poradca a koordinátor prevencie, ten by taktiež mohol pomôcť,
        •  keď poznáš kamarátových rodičov, pokús sa ich taktne informovať,
        •  keď budeš jednať, nezabúdaj, že ide o to pomôcť kamarátovi a nie sa pomstiť násilníkom.

         

        Zdroj:
        Kompletný dokument nájdete na stránke ministerstva školstva Smernica č. 36/2018